Sociálna práca so staršími ľuďmi a jej teoreticko-praktické východiská

Autor knihy Martina Hrozenská, Vydavatelstvo... Viac...
Dostupnosť: do 7 dní
Product ID: 978-80-8063-282-3
5,46 € s DPH

Popis produktu


Predpokladá sa, že v roku 2030 bude štvrtina populácie v ekonomicky rozvinutom svete vo veku nad 65 rokov a v takmer polovici západnej Európy vo veku nad 50 rokov. Odborníci z viacerých oblastí výskumu sa venujú otázkam starnutia a staroby z viacerých uhlov pohľadov. Výsostné postavenie v skúmaní procesov starnutia má však gerontológia. Gerontológiu ako vedu o starnutí možno považovať za plnohodnotnú prírodnú vedu, ktorá disponuje súborom metód a postupov pri overovaní vedeckých hypotéz z oblasti starnutia a staroby.Gerontológia ako vedný odbor sa nepochybne zrodil na samom počiatku civilizácie. Prvý odborný záujem o starnutie vychádzal z medicínskych kruhov, záujem o starnutie a starobu zo strany lekárov je známy už zo staroveku a stredoveku. No medicína v tomto období prinášala prevažne kvalitatívny opis pozorovaných javov a empirických skúseností.Dnešná gerontológia vznikla na začiatku 20. storočia. Zhromaždila množstvo materiálu a vyslovila viacero hypotéz o podstate starnutia a staroby. Predĺžil sa priemerný vek, znížila sa úmrtnosť, ale maximálna dĺžka života a tempo starnutia zostali rovnaké. S. Ďoubal (2000, s. 2) v tejto súvislosti konštatuje, že „súčasná veda dokáže podstatne znížiť úmrtnosť v strednom veku, ale riziko úmrtia vo vysokých vekových skupinách neovplyvnila. Akýkoľvek pokrok medicíny, akékoľvek zlepšenie životných podmienok, akékoľvek zlepšenie v hygiene, to všetko podstatne znížilo riziko smrti u mladých a stredne starých ľudí, nepomohlo to však zraniteľnému organizmu starcov.“Poznatky o vývoji procesu starnutia významne ovplyvnilo zistenie B. Gompertza, ktorý sa zaoberal zákonitosťami vývoja úmrtnosti v ľudskej populácii v závislosti od veku, resp. v období staroby. Dospel k záveru pozitívnej korelácie medzi úmrtnosťou a vekom, a teda k záveru, že úmrtnosť v ľudskej populácii rastie s vekom. S. Ďoubal (2000b, s. 1) konštatuje, že „úmrtnosť ako celok a tiež riziko úmrtia ako individuálna veličina sa zdvojnásobí pravidelne za každých osem rokov“. Zároveň dodáva, že „vo vysokých vekových kategóriách úmrtnosť prestáva narastať. Zostáva postupne od veku takmer nezávislá a potom dokonca mierne poklesne“.Najnovšia história výskumu starnutia sa datuje od 60. rokov 20. storočia. Dôležitým medzníkom bolo sformulovanie teórie voľných radikálov, ktoré sú pravdepodobne primárnou príčinou bunkového starnutia, doktorom Harmanom. Z hľadiska časového systému ako príčiny starnutia sa zjavila tzv. neuroendokrinná teória starnutia, ktorá za základ a príčinu starnutia považuje hormón melatonín. S. Ďoubal (2000, s. 3) vymedzuje vzťah oboch predznačených teórií takto: „Teória voľných radikálov objavila primárnu príčinu starnutia, kým neuroendokrinná teória mechanizmus, ktorým je starnutie riadené.“Geriatria je lekárska disciplína, ktorá sa zaoberá sa medicínskymi aspektmi starnutia a staroby, najmä chorobami, ich etiológiou a patogenézou, rešpektujúc biologické, psychologické a sociálne zvláštnosti staroby. Špecializuje sa na diagnostiku, liečbu, rehabilitáciu a prevenciu chorobných stavov starších ľudí a ich sociálnych dôsledkov. Osobitosti geriatrie ako medicínskeho odboru spočívajú podľa Hegyiho (2001, s. 9) najmä v tom, že aplikuje medicínske poznatky na určitú vekovú skupinu, uprednostňuje longitudinálny typ sledovania, zameriava sa na uchovanie zostatkovej funkcie orgánov a na uchovanie sebestačnosti a sociálnej integrity, ako aj na prevenciu adaptačného zlyhania. Rešpektuje špecifiká vysokého veku, funkčný profil starého človeka a jeho schopnosť vykonávania bežných činností a schopnosť samostatnej existencie. Skupina geriatrických pacientov je vymedzená vekom nad 65 rokov až po dlhovekosť – nad 90 rokov veku.Sociálna geriatria sa zaoberá sociálnymi súvislosťami, ktoré sprevádzajú vznik, priebeh a následky ochorení vo vyššom veku a výraznou mierou determinujú prognózu a kvalitu života pacienta. Je nástrojom zlepšenia situácie starého občana – pacienta. Na rozdiel od sociálnej gerontológie, ktorá sa zameriava na skupiny populácie, sociálna geriatria sa zaoberá sociálnou problematikou jednotlivca (Hegyi, 2001, s. 10).Sociálna gerontológia sa sústreďuje na vzájomné vzťahy medzi starším človekom a spoločnosťou, jeho postavením v spoločnosti, jeho vzťahom k nej, zaoberá sa otázkami spoločenskej integrácie seniorov, osobnými a spoločenskými aktivitami seniorov, ako aj vzťahom spoločnosti k tejto vekovej skupine. Patrí sem aj systém zdravotnej a sociálnej starostlivosti o osoby vyššieho veku, otázky štátnych a neštátnych subjektov, charitatívnych, dobrovoľných i svojpomocných aktivít na poli starostlivosti o starších ľudí. Tento odbor sleduje aj demografický trend obyvateľstva a zdravotný stav celej populácie štátu.Odborníci i laici pociťujú a vnímajú značné rozdiely medzi európskym a americkým výskumom z oblasti starnúcej populácie. Európsky výskum má prevažne národný, resp. regionálny charakter a chýba mu celoeurópska báza, ktorej neprítomnosť bráni v jeho napredovaní. Vyriešiť predznačený problém si stanovilo Európske fórum zaoberajúce sa výskumom starnúcej populácie. „Cieľom projektu FÓRUM je presadenie medziodborovej vedeckej spolupráce a týmto spôsobom napomôcť zmenšenie priepasti medzi vedou a spoločnosťou. Hlavným cieľom je maximalizovať hodnoty z národných a medzinárodných výskumov starnúcej populácie.“ (Straková, 2005, s. 49) Zjednotením vedeckých pracovníkov sa tak môžu určiť ďalšie priority európskeho výskumu v oblasti starnúcej populácie.Starnutím jedincov starne aj spoločnosť. Všetky západné krajiny spája spoločný menovateľ, a tým je rýchly nárast relatívneho počtu starších skupín obyvateľstva. Tento nárast prináša a nastoluje otázky ekonomického, sociálneho, psychologického, filozofického i medicínskeho charakteru.Staroba dnešných dní sa však už neviaže len na vek, ale aj na kvalitu života. Erenbergerová (2002, s. 608) v tejto súvislosti uvádza: „Spolu s rétorikou výkonnosti, preferujúcou mladosť a stredný vek, vzniká pre túto životnú etapu pomerne neštandardné prostredie. Je postavená do dichotómie voči favorizovanému a sociálne replikovanému kultu mladosti. Je vnímaná ako patológia normálneho života, ktorý je určovaný pracovnou sférou, pretože mení doterajší životný štýl a vzbudzuje pocity úzkosti, nezriedka asociované predstavou väzenia.“V tejto publikácii sa pokúsime vymedziť miesto a priestor sociálnej práce v procese skvalitňovania života starších ľudí.

Vydavatelstvo Osveta
Jazyk: slovenský
Väzba: brožovaná
Rozmer: 170x240
Počet strán: 181
ISBN: 978-80-8063-282-3

Opýtajte sa nášho predajcu